Láska
18.11.2007 21:06:49
nooo.. tak som si povedala, preco nie :)
Sedela sama v izbe a pohľad na posteľ plnú pootváraných kníh jej prehlboval depresiu.. „Blbá škola..“ zamrmlala si popod nos a hodila na zem zošit z angličtiny.. Pozrela okolo seba a cítila sa neuveriteľne sama.. Nie len, že okrem ej v miestnosti nikto iný nebol, ale bola bez neho.. Bez jej drahého Danka.. Smutne si vzdychla a pozrela na telefón.. Nič.. Neblbni, veď sa učí nechaj ho na pokoji, neprezváňaj ho.. Už tak má toho dnes veľa, nie to ešte sa zapodievať tvojimi telefonátmi a smskami.. „Ach jaj..“ položila telefón spať na poličku kde ležal pred chvíľou.. Koľko sa už učí? Ani si neuvedomoval, kedy začala, ale vedela, že z tých pár hodín slepého hľadenia do kníh nič nemala.. Nevedela ho totiž pustiť z hlavy.. Áno, áno nebol to bohvieako dlhý vzťah.. Chodili spolu predsa len pár týždňov.. Ale aj tak ho nevedela dostať z hlavy.. „Okej, kašlať na to.. Potrebujem pauzu..“ Povedala do ticha izby.. Do 5tich minút bola oblečená.. Pravdaže zimná bunda, dlhý tmavofialový šál, čiapka ladiace k nemu a pár čiernych rukavíc.. „A ide sa..“ Zobrala mobil, kľúče, zakričala rodičom , že za nejaké 2 hodinky je naspäť.. Vyšla von z vchodových dverí.. Hlboký nádych čerstvého, studeného vzduchu pôsobil ako balzam na prepracovanú dušu a presedené telo.. Poriadna tma.. Never mind.. Pomyslela si.. Kráča ďalej , prechádza ďalšou ulicou, míňa jednu lampu za druhou .. Učí sa ešte? Nepotrebuje aj on pauzu? Nie, nie, nebudem ho rušiť.. Ale jeho dom je len pár blokov odtiaľto.. Však čo, skúsi mu zazvoniť , ak nebude mať čas, pošle ju domov.. Číslo 7, 9... A 11.. Tu je to.. Chvíľ hľadá správny zvonček.. Kráľ, Kráľ, Kráľ.. Aha, tu.. Vždy sa mu za jeho priezvisko každý smial.. Ona ale nie, lebo ho vekom vystihovalo.. Bol kráľom jej srdca.. Zazvoní.. Čaká.. „Prosím?“ „Dobrý deň, naša spoločnosť prenajíma vzducholode na vyhliadkové lety, nemali by ste záujem?“ odpovedala jednou z jej osvedčených fráz.. „Kami, to si ty?“ ozvalo sa z opačného konca mikrofónu a nasledoval hlasný smiech..“ Áno Danko.. Ja som len chcela vedieť či si nechceš urobiť malú pauzu, medzitým učením a prejsť sa.. Ale ak toho máš ešte veľa, chápem to..“ Neprešlo ani pol sekundy, žiadne zaváhanie.. „jasné, že si spravím chvíľu.. Veď už mi z toho pomaly preskakuje.. Ale von sa mi veľmi ísť nechce, nepôjdeš na chvíľu k mne? Mám rozrobený nejaký čaj, zohreješ sa.. Čo ty na to?“ A ako inak, jasná odpoveď.. „Super.. Rada.. Veď už mrznem..“ Otvoril dvere, ona vyšla na druhé poschodie, kde už ju čakal v teplákoch a papučiach..“Ahoj..“ „Zdravím..“ Povedali si s úsmevmi na perách a pred vstupom do bytu sa objali.. Vyzula sa, popri tom ju uviedol do obývačky a rozprávali sa.. O učení, o hlúpej škole, o malom pláne ju podpáliť prípadne aspoň vydymiť učiteľský zbor.. Po smiechu prišlo ticho.. Už sa len usmievali a hľadeli si do očí.. Držali sa celý čas za ruky.. Pevne ho za ne stisla a podala sa bližšie k nemu..“Strašne si mi chýbal..“ povedala a jemne mu pohladila líce.. „Aj ty si mi chýbala..Asi 30krát som musel potlačiť nutkanie zavolať ti..“ Usmiala sa, pozrela mu do modrých očí a pobozkali sa.. Nebol to ich prvý bozk, nie.. Ale bol krásny, ako všetky ich bozky doteraz.. Obaja pri tom cítili ten úžasný pocit naplnenia srdca obrovskou láskou.. Niekedy ani nemuseli nič hovoriť, len sa pobozkali, pozreli do očí a bolo im všetko úplne jasné.. Jasné, čo všetko k sebe cítia, ako nádherne im je , keď sú spolu.. Pobozkali sa a chvíľu sedeli v objatí, opretí o operadlo pohovky..“Ľúbim ťa.“ zašepkal.. „Aj ja ťa ľúbim..“ odpovedala a vtisla mu do pier ďalší bozk ako poďakovanie za jeho city.. Ich vzájomnú harmóniu prerušil zvoniaci telefón.. „Áno mami, ako, skôr? Hej, hej, už je tma.. Dobre.. Hneď som doma..“ Smutne naňho pozrela.. „Musím ísť..“ „Viem moja..“ povedal.. Ešte rozlúčka pri jeho dverách a už bola na ceste domov.. Už , už vyberala kľúče z vrecka na bunde, keď jej zablikala smska.. Od Danka.. „Ani nevieš ako si ma dnes potešila.. Ľúbim ťa.. Tak strašne ťa ľúbim.., že to ani neviem poriadne napísať do tejto nezmyselnej smsky Uvidíme sa zajtra.. Tvoj Danko..“ „Blázon..“ povedala nahlas a usmiala sa.. Nedokázala v sebe udržať ten neopísateľný pocit lásky v srdci..
Komentáre
...
Som sa rozhodla...