Keboo

nechapem naco to sem davam,ale dobre..podla mna to nie je dobre..nepaci sa mi,ako som to napisala..ale ked uz som tam nahadzala ten pravopis,tak co uz :)

Káva, káva ..kde je tá prekliata káva.. Načo som sa to nechala nahovoriť.. Vedela som, že sa im nebudem páčiť.. Keď nabudúce príde s takýmto hlúpym nápadom pošlem ho rovno dočerta.. Sú úplne iní ako ja.. ale čo už, kvôli nemu sa prekonám.. Je to predsa môj najlepší priateľ.. Záleží mi na tom aby ma mali radi.. A hlavne ona.. Jeho drahá polovička.. Včera som toho mala už pokrk .. Stále hovorili len o sebe, svojich drahých namakaných autách.. Peniazoch.. Na to ja nie som stavaná.. Videl to na mne, že ma to štve.. „ Si v pohode? „ opýtal sa.. „jasné jasné, šak pre teba všetko J .“ „Neboj, ja ich opijem.. Potom budú už len spievať.“ Usmiala som sa.. „Tak to si nechám ujsť.. Idem si ľahnúť.. Dobrú drahý.“ „Dobrú moja.“ Áno, potrebovala som sa na to vyspať.. Ale teraz ráno, akoby mi to ešte viac udrelo do hlavy.. A ešte aj neviem nájsť tu prekliatu kávu.. “Dokelu!“ udrela som päsťou po linke.. „Čo je? Čo sa stalo?“ pribehol.. „Nič, nič ,to je dobré.. Len menší skrat..“ „Ja viem, sú hrozní J Prepáč, že si sem musela prísť..“ „Majko, keby som nechcela, tak sem nechodím.. Šak sa už poznáme,bože,10 rokov.. Len mi chýbajú tie naše spoločné rozhovory.. Keď sme boli sami a len tak sme blbli.“ Otočila som sa chrbtom k nemu.. oprela som sa rukami o linku. Vzdychla som. Zrazu som cítila jeho dych pri mojom uchu.. „ Aj mne to chýba.. Veľmi..“ Položil ruky na moje.. Celé telo som mala napnuté ako pružinu.. Od končekov prstou mi dlaňami prešiel až k ramenám.. Po chrbte mi prešli zimomriavky.. Každý jemný nerv na mojom tele sa prebudil.. Pobozkal ma na šiju.. Prudko som sa otočila.. Teraz som mu hľadela rovno do tváre.. Srdce sa rozbúšilo.. Vtedy sa ku mne naklonil.. Privinul si ma bližšie k sebe.. Pozreli sme si rovno do očí.. Nechcela som veriť tomu, čo sa deje.. Oči som mala otvorene až kým sa moje pery nedotkli jeho.. Prúd teplej energie mnou prešiel.. Nedokázala som vnímať nič iné len mňa, jeho pery a ten najvášnivejší bozk.. Bolo to, akoby sa to malo stať už dávno.. Akoby bolo jasne, že to tak dopadne.. Dokonala súhra pier, dotykov, chvíle.. Netuším ako dlho to trvalo.. A dá sa povedať, že je to jedno..

Otvorila som oči.. Pozrela naňho.. Usmiali sme sa.. Stali sme blízko pri sebe.. Stále som cítila jeho teplo.. Pozeral na mňa stále objímajúc môj driek.. Po chvíli ,sme sa odtiahli.. Chytil ma za ruky.. Pobozkal čelo.. Z poschodia bolo počuť kroky.. Približovali sa k nám.. Ale boli sme pokojní.. Obaja úplné kľudní.. Až urobil jeden krok ďalej odo mňa .. Pustil mi ruky.. A už tam boli všetci.. Všetci povstávali hádzali sa po šálkach, dávali variť vodu na parky.. Nikto nás nevidel.. Nikto nič nevedel.. Všetko bežalo opäť tak akoby sa  nič nestalo......